Volím život. Aj pre počaté deti

Autor: Natália Šepitková | 22.9.2013 o 16:00 | Karma článku: 7,95 | Prečítané:  848x

Nezúčastnila som sa košického Národného pochodu za život. Ale to neznamená, že odmietam myšlienku, ktorá sa tam propaguje. Podporujem Pochod za život, lebo si myslím, že interrupcia je VRAŽDA (svojím spôsobom). Napriek tomu, že som mladý človek s moderným zmýšľaním a nemám zbytočné klapky na očiach.

Pred pol rokom, v čase konania bratislavského Pochodu za život, som písala jednu esej na túto tému. Vytiahla som ju zo svojho počítača, pretože dnes je celkom aktuálna. Najmä keď väčšina slovenských médií mlčí... Zaujímavé, že o včerajšej akcii bolo toho v médiách všade dosť. A potom, že médiá nie sú zaujaté...

Feministky a liberáli mi budú musieť odpustiť, ale nastal čas nastaviť im zrkadlo. Interrupcia, umelé prerušenie tehotenstva, potrat,... Tieto slová akosi zovšedneli, stali sa prirodzenou súčasťou našich životov. V pravidelných intervaloch rezonujú v celospoločenských diskusiách. Stačí, keď KDH alebo iná politická strana otvorí túto kontroverznú tému v parlamente a aktivisti z oboch táborov sa začnú predbiehať, koho názor je správny, kde je pravda, kto má viac argumentov.

Pro-choice hnutia, podobne ako feministky a liberáli sa opierajú o európsku legislatívu, ktorú preberajú všetky členské štáty Európskej únie, rovnako aj Slovensko. Žena má právo na svoje telo, na svoj život. Žena je tá, ktorá rozhoduje, čo sa s ňou bude diať. Vyplýva to zo základných ľudských práv, ktoré uznáva aj Európska únia. Iste, ale toto tvrdenie má menšie medzery. Ľudské práva sú morálne, etické, spravodlivé, správne. Len niekto si ich zle interpretuje.

Podľa Ústavného súdu SR má aj nenarodený ľudský život nárok na ochranu. Zároveň ale Ústavný súd tvrdí, že zákon, ktorý žene umožňuje ukončiť tehotenstvo kratšie ako 12 týždňov bez udania dôvodu, neprotirečí s ústavným pravidlom, ktoré priznáva ešte nenarodenému ľudského životu nárok na ochranu. Kde je tu logika? Čo potom jedenásťtýždňové dieťa? Na to sa nevzťahuje ochrana? Politik Radoslav Procházka túto situáciu v jednom prejave komentoval nasledovne: „Nepriznať jedenásťtýždňovému životu ochranu, na ktorú má nárok život o dva týždne starší, je rovnako iracionálne, absurdné a svojvoľné ako zakázať otroctvo vo vzťahu k deťom do alebo nad pätnásť rokov, alebo ľuďom s IQ do alebo nad 80."

Argument vzťahujúci sa na základné ľudské právo matky by platil v tejto súvislosti v prípade, keby dieťa, respektíve plod, ktorý sa v tele ženy začína vyvíjať nebol novým človekom. A tu je jeden základný problém. Pro-choice aktivisti tvrdia, že plod nie je človekom. Čím teda je? Predmetom? Cudzím telesom v tele matky? Zhlukom buniek?

Kedy začína život? Narodením alebo počatím? Ak narodením, štvormesačný tvor, ktorý sa už začína v tele matky ohlasovať, vydávať signály, nie je človekom? Prečo potom tehotné mamičky chránime? A prečo ich vlastne nazývame mamičkami? Matka je matkou dieťaťa a dieťa je predsa človekom. Štvormesačný tvor je predsa človek. Pro-choice aktivisti by mohli namietať, v štvrtom mesiaci sa nerobí interrupcia. Vďakabohu! A v ktorom období sa teda z predmetu stal človek? Kedy nastala tá zmena? Bolo to v prvom, druhom, treťom mesiaci? Nebol náhodou človekom už keď mal pár dní? Samozrejme, že vtedy ešte nemal podobu dieťaťa, aké si vieme predstaviť. Faktom je, že ešte nemal vyvinuté orgány. Ale z čoho sa orgány vyvíjajú? Čo je na začiatku vývoja? DNA, informácia. Podľa výskumov je práve v DNA ukrytá celá genetická výbava. Život začína vývojom a vývoj informáciou, splynutím dvoch rôznych DNA - spojením spermie a vajíčka. Nezačína život človeka práve týmto úkonom? Počatím?

Keď počatím je vznik existencie počiatočnej bunky, ktorá fáza je už život? Nie je to totožné? Predstavte si zrnká piesku a klaďte ich ku sebe. Koľké z nich tvorí kopu? Sté? Tisíce? Milionté? Ak nemáme jasno v tom, kedy začína život, prečo sa tak vehementne zastávame teórie, že právo na život začína až narodením?

Z trestno-právneho poriadku sa vyvodzujú dôsledky za úmyselné zabitie človeka a usmrtenie nenarodeného dieťaťa, ktoré je mimochodom tiež úmyselné, pretože žena sa rozhoduje sama, dokonca nie je označované ani ako neetický čin.

Žena je sama, partner ju opustil, čaká dieťa a vie, že ho nedokáže uživiť. Volí si medzi ťažkým životom s dieťaťom alebo bez neho. Ospravedlní si svoj čin tým, že nedokáže svojmu budúcemu dieťaťu poskytnúť životný štandard. Žena čaká postihnuté dieťa, ide na potrat, lebo nechce, aby jej budúci potomok trpel a nemal dostatočné podmienky na kvalitný život. Žena má už viac rokov, no napriek tomu otehotnie. Doma má už niekoľko potomkov, navyše ju lekári varujú, že bude mať rizikové tehotenstvo. To sú niektoré dôvody, ktoré vedú ženu k umelému prerušeniu tehotenstva. No treba si položiť otázku a zamyslieť sa nad ňou. Čo my vieme o kvalite života? Z neúplnej rodiny dokáže vyrásť silný jedinec. Postihnuté dieťa dokáže okolo seba šíriť neuveriteľnú lásku. Rizikové tehotenstvo nie je dôvodom, prečo by narodené dieťa nemalo byť zdravé.

Zástancovia slobodnej voľby pri rozhodovaní ženy, či ísť alebo neísť na potrat vôbec nemyslia na ďalšiu zásadnú vec. Dopad interrupcie na zdravie ženy. Pokiaľ ľudské práva chránia život a zdravie ženy, prečo neuvažujeme o tom, aké zdravotné komplikácie môže žena umelým prerušením tehotenstva nadobudnúť? Poškodenie maternice, neplodnosť, psychické traumy. Takýto zásah do tela sa obvykle nezaobíde bez následkov. Žena rozhodnutá ísť na interrupciu je po psychickej stránke na dne, má pocit, že jediným riešením jej ťažkej životnej situácie je zbaviť sa zodpovednosti. Často prežíva strach a opustenosť. Takáto žena v prvom rade potrebuje odbornú psychologickú pomoc, potrebuje sa vysporiadať s tým, čo ju čaká, potrebuje sa na svoj problém pozrieť triezvo a racionálne. Sama to obvykle nedokáže, a preto sa rozhoduje unáhlene, pod tlakom, bez akéhokoľvek hlbšieho uvedomenia si skutočnej podstaty svojho činu.

Človek sa veľmi rád stavia do úlohy sudcu. Rád rozhoduje, má všetko pod kontrolou, pociťuje múdrosť Šalamúna, hoci jeho rozhodnutia nie sú ani zďaleka šalamúnske. Egoizmus? Pýcha? Zbabelosť? Čo všetko nás ovplyvňuje keď bez mihnutia oka vynášame ortieľ nad bytosťami, ktoré sa nevedia brániť, nevedia povedať svoj názor, dokonca sa nám ani nedokážu pozrieť do očí. Zmenili by sme svoje rozhodnutie, keby sme poznali jeho pocity, počuli jeho nemý výkrik, videli jeho zdesenie na sotva vyvinutej tváričke?

Kto sme, aby sme posudzovali hodnotu života? Kto sme, aby sme rozhodovali, komu život doprajeme a komu nie? Kde sme nadobudli takúto právomoc?

My sme šancu prežiť dostali, prečo ju berieme iným?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?